Iba málo ľudí na Slovensku, a aj v Žiline, sa môžu na tohto muža prozrieť v nadhľade. Začiatok jeho politickej kariéry bol sprevádzaný obrovskou eufóriou a nadšením v prospech rozvoja tzv. ľudáckeho mesta Žilina. Jeho politické dohody (niekedy „kšefty“ s expremiérom a expredsedom HZDS Vladimírom Mečiarom, ale aj s Robertom Ficom), znamenali politický celonárodný liliputanizmus, ktorý bol vyvažovaný štedrými dotáciami a eurofondami v prospech Žilinčanov. Mnohí Jánovi spolustranníci a podnikateľskí pochlebovači zaznamenali obrovský boom spoločenského a ekonomického postavenia počas celej jeho politickej kariéry. Prvých osem rokov sa Slota snažil udržať svoju povahu a verejný záujem pod kontrolou. Druhých osem rokov Ján Slota stratil kontrolu nad sebou samým a verejný záujem bol na bode mrazu. Takto rozdelená Žilina, čo sa týka osoby Jána Slotu, bola postavená pred komunálne voľby 2014.
Poradcovia primátora Igora Chomu veľmi dobre odhadli, že najlepší krycí manéver podporujúci ich kandidáta na primátora a jeho znovuzvolenie, je emócia strachu. Táto emócia prekryla všetky osobné, manažérske aj faktické nedostatky ich bohatého klienta. Jeden z najväčších absentérov v Národnej rade SR, ale zároveň aj najväčší absentér na poste primátora svojich spoluobčanov, bol zrazu na ceste vedúcej k obhájeniu svojho postu. Neskrýval nadšenie, keď sa dopočul, že väčšina stredopravých strán (až na KDH) sa rozhodli podporiť neúspešného hovorcu neúspešného primátora Martina Barčíka s Ivanom Harmanom. Títo páni tvorili a dodnes tvoria komunálny tandem v Žiline. Ako hovorí klasik: „Keď sa darí, tak sa darí.“
Neukojený a ctibažný predseda strany Sieť Radoslav Procházka (Sieť made in Žilina), dokonal dielo skazy v Žiline svojou politickou neskúsenosťou. Martin Barčík, ktorý mal na začiatku kampane za sebou zoskupenie šiestich stredopravých strán, ktoré mali podľa agentúry POLIS v čase volieb podporu 31,1% plus podporu nezávislého kandidáta Róberta Kaššu, ktorý robil 2 roky v Žiline masívnu kampaň, sa Chomovi ani len nepriblížil a fatálne prepadol. Jeho agresívne vystupovanie nemá šancu uspokojiť pravicového voliča, ktorý čaká víziu, stratégiu a konkrétnu životnú skúsenosť. Ješitnosť a neschopnosť ponúknuť Žilinčanom skutočnú osobnosť a lídra viedli iba k tomu, že komunálne voľby v Žiline neboli súťažou osobností, myšlienok a programu, ale referendom, ktoré hovorilo iba o strachu z návratu Jána Slotu. Kandidáti, ktorí chceli v diskusii priniesť nové myšlienky, tak nemali šancu.
Primátor Choma utrpel Pirrhovo víťazstvo, ktoré nehovorí o jeho schopnostiach a kvalitách, ale je víťazstvom toho najobyčajnejšieho ľudského pudu, ktorým je strach - v našom prípade z návratu arogancie moci v Žiline. O štyri roky si už Žilinčania snáď budú môcť vyberať na základe emócie dobra a rozumu. Táto kampaň má určite aj jedno pozitívum.
